Ste tu prvýkrát?
Prvá kapitola - Eva
Presne o siedmej mi pípla esemeska. Ráno. Už som nespala, len tak som driemala a mobil som nechala na nočnom stolíku, lebo veď píše Igor, tak ako vždy, keď som na cestách. Píše, že... čítať ďalej »
Druhá kapitola - Igor
Lietadlo sa mierne zhuplo, kolesá sa dotkli zeme a pasažieri pocítili prudké brzdenie. Letuška ich obligátne vyzvala, aby zostali pripútaní a nezapínali si mobilné telefóny až... čítať ďalej »
Tretia kapitola - Eva
OKO ZA OKO ZUB ZA ZUB
svietilo zlovestne na mobile. Nehovorím, že som sa zľakla, skôr som zostala zaskočená, na takéto niečo som zvyknutá nebola. Chvíľu som len hlúpo... čítať ďalej »
Kapitola štvrtá – EVA, ULJANA, IGOR
Ten týždeň ubehol ako voda. Z Edinburghu sme v utorok pokračovali na trase ďalej do postriebreného Aberdeenu. Cestou tam krátka zastávka v St. Andrews, lebo pár nadšených... čítať ďalej »
Piata kapitola – Igor, Eva
Teraz to už bolo jedno. Či Eva bude súhlasiť alebo nie, musí ponuku v Medimire prijať. Veď čo, chvíľu bude slušne zarábať a potom sa bude môcť legálne vrátiť k svojej... čítať ďalej »
Šiesta kapitola - Eva, cudzinec a Igor
Sedela som na gauči. Igor odišiel do práce už pred tromi hodinami. Byt bol úplne tichý a vo vzduchu ešte stále visela pomaly vyprchávajúca vôňa červeného vína, čo zaschlo... čítať ďalej »
Siedma kapitola
V deň, keď sa Eva narodila, bol vonku nádherný jesenný deň. Slnečné lúče sa preplietli s konármi stromov a ľahký vánok s nimi rozpútal rôznofarebnú listovú šou. Aj cez... čítať ďalej »
8. kapitola: Pavučina života
Horúca sprcha, osvedčený balzam na unavené telo a myšlienkami nabitú myseľ, opäť nesklamala. Vôňa papáje a manga mi... čítať ďalej »
Deviata kapitola
V Medimire sa svietilo. Tam kde sa väčšinou v noci nesvieti. Na prvom poschodí svietili do diaľky tri okná. Noc bola skoro v polovici a... čítať ďalej »
Desiata kapitola
Vonku bolo chladno. Fúkal studený vietor a strašidelným zvukom rozvibrovával listy stromov, ktoré nepríjemne šušťali. Vytvárali... čítať ďalej »
Jedenásta kapitola
V malej kancelárii Filipa Brezinu vládlo šero a len niektoré slabé lúče jesenného slnka sa spod stiahnutých žalúzií dotýkali neposlušných papierov, ktoré ležali porozhadzované... čítať ďalej »
Dvanásta kapitola
Je hlboká zimná noc. Všade navôkol ticho a tma. Krajina spí ponorená v závoji jasných hviezd, nad ktorými drží stráž kamarát mesiac. Perinbaba neprestáva prášiť periny a... čítať ďalej »
Trinásta kapitola
Ešte chvíľu po tom, čo Eva vyšla zo sály uprostred filmu, ostal Peter sedieť a nechápavo pozerať na dve prázdne miesta. Má predsa letieť do Edinburghu, čo potvrdzoval aj kufor,... čítať ďalej »
Štrnásta kapitola
„O pomoc?“ neisto sa ku mne ozýval Zuzkin hlas, zjavne zmätený, prečo volám práve jemu a prečo volám takmer o polnoci.
„Och, ešte raz sa ospravedlňujem, ale... čítať ďalej »
15. kapitola
Ovládla ma bezmocnosť. Bola som zmätená, zlostná a smutná. Tak veľmi som túžila byť pri Igorovi a čím viac som si to uvedomovala, tým väčšmi som prepadala zúfalstvu... čítať ďalej »
16. a 17. kapitola
Šestnásta kapitola
Ráno bolo ešte zahalené do šera a mrazivého chladu, keď som vykročila od Reného dverí. Hoci sme bývali hneď vo... čítať ďalej »
18. a 19. kapitola
Osemnásta kapitola
Aj Peter mal svoje zdroje. Možno si Barón myslel, že je len hlúpy pochôdzkár, no aj Peter mal ako policajt isté kontakty. Počas niekoľkých... čítať ďalej »